U sklopu obilježavanja Mjeseca hrvatske knjige, voditeljica Središnje knjižnice Slovaka Laura Labak i kolegica iz Gradske knjižnice Našice Dunja Orehovac posjetile su 23. listopada Područnu
U povodu Mjeseca hrvatske knjige 2026., koji se održava od 15. listopada do 15. studenog, voditeljica Središnje knjižnice Slovaka u RH Laura Labak osmislila je
Gradska knjižnica Našice na inicijativu ravnateljice, Marije Buhe, svake godine provodi obilazak osnovnih škola na području Grada Našica kako bi sve prvašiće pozvali da se
Našice, u prostoru dvorca obitelji Pejačević.
Središnja knjižnica Slovaka u Hrvatskoj osnovana je 1998. godine u Našicama na inicijativu Ureda za nacionalne manjine Vlade Republike Hrvatske, Nacionalne i sveučilišne knjižnice i Saveza Slovaka. Značajan dio građe današnje središnje knjižnica bio je poklon Saveza Čeha iz Daruvara ili od slovačkih udruga iz Hrvatske i Slovačke.
Prostor knjižnice bio je u sklopu tadašnje Hrvatske narodne knjižnice i čitaonice Našice, današnje Gradske knjižnice Našice, koja je bila smještena u Dvorcu obitelji Pejačević u samom centru Našica. Od početka djelovanja knjižnicu vodi, promovira i izgrađuje mr. Ružica Vinčak.
Očuvanje i promicanje kulture i tradicije slovaka
Središnju knjižnicu slovaka u hrvatskoj vodi mr. Ružica Vinčak koja svojim stručnim znanjem prikuplja i izgrađuje zbirku te aktivno djeluje na promoviranju slovačkog jezika. Na njezinu inicijativu organizira manifestacije:
Središnja knjižnica Slovaka danas posjeduje 3650 svezaka knjižnične građe, a fond se neprestano dopunjava potrebnom literaturom. Građa je organizirana u četiri zbirke, a iznimno mjesto zauzima zavičajna zbirka Croslovacika, koja pokriva područje cijele Republike Hrvatske. U njoj je objedinjena sva knjižna građa koja sadrži podatke o Slovacima u Hrvatskoj, ima bilo kakve poveznice s ovom manjinom ili je autor pripadnik slovačke dijaspore u Hrvatskoj.
Jedna od najvrjednijih zbirki ove knjižnice zavičajna je zbirka Croslovaciká. U njoj se prikuplja, obrađuje, čuva, predstavlja i daje na korištenje građa koja dokumentira život i postojanje slovačke zajednice u RH te osvješćuje njihovo kuturno, povijesno i javno djelovanje.
Zbirka Croslovaciká ima iznimnu vrijednost i značaj jer pruža uvid u kulturni, društveni, politički i gospodarski život slovačke zajednice u RH. Uvid u građu omogućuje stjecanje znanja o povijesti, tradiciji i običajima Slovaka u Hrvatskoj, o djelovanju i radu značajnih udruga i pojedinaca, umjetničkom stvaralaštvu te drugim specifičnostima kulturno-povijesnog naslijeđa pripadnika slovačke manjine u našoj zemlji. Riječ je o publikacijama objavljenim u Hrvatskoj i inozemstvu, bez obzira na jezik kojim su napisane i vrstu medija. Zbirka trenutno sadrži 171 primjerak raznovrsne knjižnične građe i dvostruko više sitnog tiska, najvećim dijelom nastalih u posljednjih 40-tak godina. Najstarija knjiga u zbirci datira iz 1969.
Građa slovačke zavičajne zbirke posebno je izdvojena, i za nju se izrađuje posebna bibliografija u elektroničkom obliku, koja se periodički objavljuje u obliku tiskanog dvojezičnog kataloga s anotacijama (do sada je objavljen jedan). U planu je digitalizacija zbirke jer je jedina ove vrste u Hrvatskoj i ima visoku vrijednost za pripadnike slovačke manjine u Hrvatskoj i istraživače povijesti i kulture slovačke dijaspore na ovim prostorima.
Središnja knjižnica slovaka je trenutno smještena u Slovačkom centru za kulturu Našice, u prostoru koji je posebno uređen i predviđen za knjižnicu.
Fond knjižnice je preseljen 2020. godine, u sklopu izmještanja cijele Gradska knjižnice Našice iz Dvorca obitelji Pejačević zbog obnove dvorca. Gradska knjižnica Našice tada se preselila u privremeni prostor, a Središnja knjižnica Slovaka u trajni prostor.
Autorica mr. Ružica Vinčak
Prvý písaný prameň, v ktorom sa spomína názov Našice, sa datuje už roku 1229. V stredovekých dokumentoch sa názov tohto miesta uvádza rozličným spôsobom: NEGKO, NOLKO, NEKCZE, NESICE.
Pramene uvádzajú, že počínajúc 14. storočím sa v Našiciach natrvalo usádzajú františkáni, ktorí prispievajú k duchovnému a materiálnemu rozvoju mestečka a jeho blízkeho okolia. V roku 1532 Našice dobylo turecké vojsko a tak sa mesto stáva sídlom kadiluku (svetového súdu) a administratívne patrí k Požešskému sandžaku. Keď Turkovia v roku 1687 opúšťali Našice, nezabudli zapáliť františkánsky kostol a kláštor.
V roku 1734 odkúpila našické majetky šľachtická rodina Pejačevičovcov, ktorá ich vlastnila až do roku 1945. Po odchode Turkov prichádzajú do Našíc prví remeselníci a obchodníci, medzi ktorými boli mnohí Židia. Veľké opustené majetky sa stali lákadlom najmä pre cudzincov, ktorí sa sem prisťahovali predovšetkým zásluhou rodu Pejačevičovcov. Dve miesta Našická Breznica a Velimirovac boli osídlené Nemcami a dve Slovákmi – Markovac a Jelisavac.
Mesto svoje hlavné námestie dostalo až po zrúcaní Kostola sv. Trojice a presťahovaní miestneho cintorína na jeho dnešné miesto. V rokoch 1811-1812 Pejačevičovci budujú svoj kaštieľ v neskorobarokovom štýle, rozširujú ho asi v polovici 19. storočia a zriaďujú veľký park s umelým jazerom. V meste vystavali jeho obyvatelia v roku 1815 prvú školu, s ktorou do mesta prichádza aj prvý učiteľ. Pred 1. svetovou vojnou Našice dobudovali vodovod, majú už vyasfaltované ulice, elektrinu a svoje kino.
Pejačevičovci v roku 1907 v parku postavili svoj druhý kaštieľ. Rozvoj obchodu a remesiel podnietil rast počtu obyvateľstva. Rozvíja sa aj bohatý spoločenský život, zakladajú sa viaceré spolky a združenia: v roku 1834 čitáreň, 1876 spolok remeselníkov, 1888 požiarnický spolok.
Prvá a druhá svetová vojna nepriaznivo zasahujú do týchto aktivít, avšak po skončení vojen dochádza k obnoveniu nielen kultúrnej činnosti, ale aj k rozvoju hospodárstva. V roku 1954 začína s výučbou aj miestne gymnázium.
Dnes sú Našice známe svojími historickými pamätihodnosťami. Medzi najvýznamnejšie z nich patrí františkánsky kláštor s knižnicou a výstavou “Poklad našických františkánov”, kaštiele a park rodiny Pejačevičovcov.
O histórii tohto kraja sa viac môžete dozvedieť a vidieť v Krajskom múzeu Našice. Historické, teritoriálne a kultúrno-spoločenské podmienky v meste vytvorili dobrý predpoklad na to, aby sa mesto stalo sídlom ústrednej organizácie slovenských spolkov a združení v Chorvátsku – Zväzu Slovákov, ktorý bol založený v roku 1992 a Ústrednej knižnice Slovákov v Chorvátskej republike založenej v roku 1998.
Podľa rodinného podania sa Pejačevičovci prisťahovali začiatkom 18. storočia z Bulharska a pôvodne sa nasťahovali do Baja, Bača a Pecsi; od roku 1704 do Osijeka. Šľachtic Josip II. Pejačevič (1710 – 1780) kúpil roku 1734 našické veľkostatky a odvtedy do konca 2. svetovej vojny boli Našice vo vlastníctve tejto rodiny.
Josip II. zjednotil do jedného majetku významné časti Slavónie a Sriema, v ktorých vyníkajú veľkostatky Virovitica, Našice, Retfala, Podgorač a Ruma. Okrem zväčšovania rodinného majetku zabezpečil rodine aj grófsky titul s prídavkom “de Verocze” (Virovitický), ktorý všetci členovia rodiny Pejačevičovcov aj dnes nosia.
Po Josipovej smrti jeho synovia rozdelili majetok a založili tri vetvy Pejačevičovcov. Pre Našice je dôležitý Josipov syn Karlo III. (1745 – 1815), ktorý založil tzv. viroviticko-našickú vetvu Pejačevičovcov. Jeho syn Vincencije (1780 – 1820) postavil roku 1812 v centre Našíc jednoposchodový neskorobarokový kaštieľ pravouholnikového pôdorysu, dnes známy ako Kaštieľ Pejačević. V polovici 19. storočia bol kaštieľ rozšírený a obnovený v duchu historicizmu – boli dobudované dve veže, zvýraznený južný rizalit s fasadovými hodinami, severná terasa a nová manzardová strecha. Odvtedy si kaštieľ zachoval svoj dnešný vzhľad známy bohatou historistickou vonkajšou a vnútornou dekoráciou (zachované sú detaily štukodekorácie, parkety, kovové a drevené ozdoby).
V blízkosti uvedeného kaštieľa, nižšie v parku, bol postavený aj menší kaštieľ pre rodinu grófa Marka Pejačeviča (1882 – 1923). Obidva kaštiele obklopené sú jedným z najväčších parkov severovýchodného Chorvátska. Park je formovaný ako anglický krajinomalebný park s umelým jazerom a časť okolo kaštieľa Marka Pejačeviča bola zariadená vo francúzskom štýle.
Zaujímavá a hodnotná stavba je tiež kaplnka s kryptou rodiny Pejačevičovcov. Kaplnku projektoval známy architekt Herman Bolle a dokončená bola v r. 1881 ako dvojpodlažný objekt s účelovo zariadeným okolím. V hornej časti je kostol Nanebovstúpenia Pána a v dolnej rodinná krypta, v ktorej sú uložené pozostatky mnohých Pejačevičovcov.
Posledný majiteľ našického veľkostatku bol gróf Petar Pejačevič (1908 – 1987), ktorý opustil Našice počas 2. svetovej vojny a s rodinou sa presťahoval do Španielska. Dnes v Londýne žije Petrov brat Marko (nar. 1923) s rodinou a všetci ostatní Pejačevičovci vo svete sú potomkami Petra a jeho brata Gezu (1917 – 1995).
Na chorvátskej politickej a kultúrnej scéne rodina Pejačevičovcov zohrala významnú úlohu; z nej pochádzali významní župani, dôstojníci, generáli, vedci, známi podporovatelia kultúry a umenia, dvaja chorvátski báni – gróf Ladislav Pejačevič (1824 – 1901) a gróf Teodor Pejačevič (1855 – 1928). Obklopená priestranným slavónsko-podravským krajom a vyníkajúco pestovaným parkom vyrástla v tejto rodine aj prvá chorvátska komponistka grófka Dora Pejačevičová (1885 – 1923).
Rodina Pejačevičovcov zanechala nevymazateľnú stopu vo všetkých sférach spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života mesta Našíc. Budovaním svojich objektov a podporujúc výstavbu verejných budov, vytvorila historické jadro mesta a zanechala mu ako veno budovy, ktoré aj dnes reprezentujú Našice. Spravujúc dobre svoje majetky, pričinila sa o rozvoj hospodárstva našického kraja. Svojou prítomnosťou dala zvláštný, mestský štýl malému slavónskemu mestečku a humanitnými a sociálnymi akciami v mnohom pomáhala obyvateľom mesta Našice.
